BOH MÁ RÁD BOJOVNÍKOV  

            Keď som mal asi štrnásť, prišiel k nám na dedinu nový pán farár. Volal sa Metodej. Ja a ešte niekoľko mne podobných tínedžerov sme sa ocitli v jeho blízkosti. Stále niečo staval, budoval – a tak skoro každú sobotu sme boli uňho na brigáde.
            Pri olovrantoch nám rozprával epizódy zo Schulzovho románu Kameň a bolesť. Poznal tú knihu takmer naspamäť a my po rokoch skoro tiež. Svojím rozprávaním nám dokazoval Božie zaľúbenie v bojovníkoch so životom, v ľuďoch, ktorým o niečo ide a ktorí sa neboja zariskovať. Takýchto postáv je kniha plná. Zreteľne si otca Metodeja pamätám, ako svoje prednesy občas sprevádzal ranou do stola: „Nebáli sa ani hriechu!“ burácal, „pretože vedeli o Božej slabosti na takých bojovníkov!“
            Ťah na bránu – to Boha zaujíma, o tom chce s človekom hovoriť, a nie predovšetkým o hriechoch, netrafených bránkach či kotrmelcoch nezdaru, ktoré sa mu pri tom podaria.
            „Boh je gavalier,“ počul som nesčíselnekrát, „a tiež gentleman.“ To boli moje základné náboženské pravdy. Takého Boha som chcel a naozaj začínal mať rád. Ja som mal vlastne veľké šťastie...
            Ten pán farár ma naučil byť bezostyšným. Naučil ma, že moja až škandalózna hriešnosť mi nebráni mať všetko, čo Boh ponúka, vrátane svätosti. Odvtedy Boha dennodenne prosím: „Pane, nech vidím...“ Predstavujem si, ako sedím s Bartimejom pred bránou do Jericha a reveme spolu na Ježiša, ľudia navôkol nás okrikujú, nech sme ticho, ale my kričíme o to viac.
            Kľúčom k poznaniu Boha je modlitba. Modlitba – ak „sa vie“ – dokáže neskutočne veľké veci. Pritom umenie modliť sa spočíva v tom, že dovolíme tomu elánu v nás – elánu, s ktorým nás Boh stvoril – aby ukázal, čo dokáže.
            Tomáš Akvinský hovorí, že modlitbou človek dosahuje nedosiahnuteľné. Tu ale nie je reč o vymodlení si niečoho, čo by som inak nedosiahol. Tu ide o úplne novú skúsenosť so sebou samým. S novotou vlastného chcenia, s poznaním toho, čo vlastne a čo všetko som a s veľkou chuťou byť tým, čím som a rozbehnúť sa za tým.

(zdroj: Marek Orko Vácha, Život je sacra zajímavej, rozhovory s Karlom Satoriom)